Znásilnil ju vysokoškolský učiteľ: Sám seba nazýval virgin hunter, tvrdil mi, že som jeho majetok

Laurin príbeh sa začína štúdiom na jej vysnenej vysokej škole. Prijali ju na odbor, o ktorom vždy snívala, v škole bola spokojná, darilo sa jej a našla si tam aj skvelý kolektív. Počas štúdia však na jej škole začal učiť nový pedagóg. Nebol oveľa starší, len prednedávnom skončil doktorandské štúdium, bol charizmatický a na dievčatá veľmi milý. Laura počula, že si píše s viacerými dievčatami zo školy, no viac sa nad tým nezamýšľala. Až kým nezačal písať aj jej. Charizmatický pedagóg ju bombardoval pozornosťou a Laura sa do neho veľmi rýchlo zaľúbila. Ich vzťah však na jeho žiadosť tajili. O tom, že Laura chodí s učiteľom, vedelo len pár jej najbližších kamarátok. 

Hoci Laura svojho priateľa ľúbila, po tom, ako spolu začali intímne žiť, jeho správanie sa začalo meniť: „Začal sa mi priznávať, že mal románik aj s ďalšou študentkou a že každá, s ktorou si začal, bola panna. Ako ja. Sám seba nazýval ‘virgin hunter’. Začal mať nevhodné reči na ženy, tvrdil, že by nemali mať ani vodičáky, začal mi zakazovať kamarátov chalanov, nemohla som mať kontakt so žiadnymi mužmi. Vadili mu aj moje kamarátky, a to, že som s nimi trávila priveľa času. Zrazu začal byť úplne iný,“ spomína Laura v podcaste Medúza. 

K psychickej manipulácii, príkazom a zákazom časom pribudlo aj fyzické násilie. Po prvý raz sa prejavilo pri hádke o tom, že Laura chcela ísť na ples, čo sa jej priateľovi nepáčilo. Hádali sa a on ju chytil pod krk: „Hovorila som si, že to bol len nejaký skrat. Že to nebolo násilie, veď nemám žiadne modriny. Nevnímala som to ako násilie, nepripúšťala som si to,“ spomína Laura na prvý prejav fyzického násilia, ktoré sa vtedy rozhodla odignorovať. Svojho priateľa ľúbila a odpustila mu. Rovnako ako keď sa jej priznal, že ju podviedol s bývalou partnerkou. Lauru čakali štátnice, jej priateľ mal sedieť v komisii, nevedela si predstaviť, že sa bude na neho cez lavicu pozerať a zároveň už nebude „s ním“. Stres a úzkosť, ktoré Laura už v tom čase prežívala, spôsobili, že sa jej pridružili viaceré zdravotné problémy a Laura nemala silu rozísť sa s priateľom, ktorého tak veľmi ľúbila. Hoci jej ublížil.  

„Okrem toho, že ma podviedol, priznal sa mi, že tú bývalú partnerku v minulosti aj niekoľkokrát znásilnil. Ja som sa o tom však nechcela rozprávať. Ku mne sa správal inak, prečo by som to mala riešiť? Hoci v tom čase už som dostala aj facku a často som počúvala, ako som jeho malé dievčatko, ktoré ho musí poslúchať,“ opisuje Laura vývoj vzťahu s učiteľom, ktorý pokračoval aj po tom, ako Laura ukončila štúdium a nastúpila na doktorandské štúdium na katedru, na ktorej pracoval aj jej priateľ. Vybavoval a riešil za ňu veci, o čo ho ona nikdy nežiadala. Nechcela to, no on v tom pokračoval a následne jej to vyčítal. Školu, na ktorej spolu pracovali, často používal proti nej. Stala sa od neho závislým.

„Ak by ma naozaj ľúbil, toto by mi nikdy neurobil“

Násilie sa vystupňovalo, keď mala ísť Laura na svadbu jej najlepšej kamarátky. Priateľ sa jej neustále vyhrážal, no Laura trvala na tom, že na svadbu pôjde. V jeden večer preto použil „novú taktiku“. „Bola som u neho a on mi neustále tvrdil, že s ním budem spať či chcem alebo nechcem. Nebrala som ho vážne. Keď sme však zaspávali, začal do mňa dobiedzať. Nezaberalo to. Nechcela som. On však stále pokračoval a ja som sa začala fyzicky brániť. Nemalo to však zmysel. Prisadol mi nohy, chytil ma za ruky a urobil, čo chcel. Plakala som, bola som v šoku, on sa však nado mňa naklonil a povedal mi, že ma ľúbi. Hovorila som si, že je extrémne cynický, pretože ak by ma ľúbil, nikdy by mi niečo takéto neurobil,“ spomína na prvé znásilnenie vlastným partnerom Laura. 

„Keď som prišla domov, chcela som plakať, ale nevedela som. Sama pre seba som si povedala tri veci. Jedna bola, že aspoň to spravil niekto, koho ľúbim a nie cudzí človek, druhá, že už nikdy nikomu nedovolím, aby mi niečo podobné spravil, hlavne nie on. A tretia bola, že na to zabudnem,“ tieto tri veci Laure čiastočne pomohli vysporiadať sa s traumou, ktorú zažila. Nedokázala na to však zabudnúť, s priateľom sa hádali, na čo jej on písal správy o tom, že ona je predsa jeho majetok, ktorý on môže použiť kedykoľvek sa mu zachce. Situáciu zľahčoval a Lauru presviedčal o tom, že sa predsa nič také hrozné nestalo. „Hovoril mi, že sa nemám, čo čudovať, že sa takto správa, keď ja chcem ísť na svadbu,“ opisuje výčitky, ktoré od priateľa počúvala pred svadbou. Na tú sa nakoniec rozhodla ísť aj napriek jeho vyhrážkam. O znásilnení Laura nikomu nepovedala. Kamarátky ju už v tom čase od vzťahu odhovárali, nechcela od nich počuť, že jej to hovorili. 

Stopka prišla, keď chcel začať ubližovať mojim blízkym

Asi rok po svadbe najlepšej kamarátky bola Laura pozvaná na ďalšiu svadbu. Situácia sa spred roka sa zopakovala, no psychický teror, ktorému Laura čelila, bol ešte horší. Laura však bola odhodlaná na svadbu ísť. Dohodla sa, že na ňu pôjde s kamarátom. Znova čelila vyhrážkam, nadávkam a osočovaniu. Násilie sa vystupňovalo deň pred svadbou. Jej priateľ mal narodeniny, Laura išla k nemu domov, aby mu priniesla darčeky. Potrebovala od neho počuť, že ju na svadbu pustí. On bol však stále rezolútne proti. Jej priateľ sa rozhodol, že si ide ľahnúť, je neskoro a on ju už domov neodvezie. Laura išla za ním do spálne, kde sa jej spomienky končia. 

„Pamätám si len, že do spálne prenikalo svetlo z vedľajšej izby. Neviem, ako som sa ocitla na tej posteli. Viem, že ma začal silno fackať, myslela som si, že na svadbu pôjdem s monoklami. Bol nado mnou, chytil ma pod krk a začal ma škrtiť. Neviem, čo bolo skôr, či facky alebo škrtenie. Snažila som sa ho zastaviť. On ma však potom znova znásilnil,“ opisuje Laura, ktorá sa v ten večer s časťou jej problémov zdôverila mame a začala pochybovať o tom, či naozaj má na tú svadbu ísť. Kamarát ju však presvedčil, že pôjdu.  Práve svadba, čas strávený s kamarátom a ľuďmi, ktorí boli Laure blízki, ale aj zdravotné problémy, ktoré ju trápili, jej pomohli uvedomiť si, že kolobeh násilia sa už musí skončiť. 

„Uvedomila som si, že už viac nevládzem. Priateľ sa mi začal vyhrážať, že môjho kamaráta, s ktorým som bola na svadbe, dobije. Jedna vec bola, že ubližuje mne, druhá vec bola tá, že chcel ubližovať mojim blízkym. To bola pre mňa stopka,“ hovorí Laura o bode, kedy si po prvý raz uvedomila, že vzťah s násilníkom – charizmatickým groomerom musí ukončiť. Nebolo to jednoduché, no Laura preukázala obrovskú silu a z područia násilníka sa po čase skutočne dokázala vymaniť. Pomohlo jej aj pochopenie okolia a školy, ktorí sa za ňu postavili. Rany na duši si však Laura nesie doteraz a nejaký čas ešte potrvá, kým ich dokáže zaceliť. Vypočujte si celý príbeh mladej ženy, ktorej sila môže byť vzorom pre nás všetkých. Zistite, ako Laura dokázala ukončiť násilný vzťah a nájsť v živote opäť pokoj. 

Aj vy môžete pomôcť ženám, ktoré nemajú kam ujsť 

Centrum Slniečko už 25 rokov pomáha týraným, sexuálne zneužívaným deťom a obetiam domáceho násilia a snaží sa bezpečný svet vytvárať aj u nás – na Slovensku. Bez podpory darcov by to však nešlo. Ak je aj vašou snahou bezpečnejšia, morálnejšia a vyspelejšia spoločnosť, svojou troškou im v tom vieme pomôcť. Pomôžte Centru Slniečko pofúkať rany tým, ktorí to potrebujú. Už len zopár eur každý mesiac im dokáže pomôcť poskytnúť ubytovanie matke s dieťaťom, ktorá nemá kam ujsť, alebo zabezpečiť terapeutickú pomoc týranému dieťaťu. Možností pomoci je rovnako veľa ako žien a detí, ktoré ju potrebujú. Každé jedno euro sa počíta. Viac informácií nájdete na tomto odkaze. Ďakujeme.