Čo je násilie

Za sexuálne násilie medzi dospelými osobami možno považovať také sexuálne správanie, s ktorým druhý partner(ka) nesúhlasí, ako napr. nútenie k pohlavnému styku, pozeranie pornočasopisov alebo znásilňovanie pred deťmi.

Po celom svete žijú deti, ktoré sa stretli s rôznymi podobami násilia. Nie sú to len exponované situácie ako vojny, ozbrojené konflikty alebo teroristické útoky. Násilie sa vyskytuje aj v podobe týrania, sexuálneho zneužívania, zanedbávania či šikanovania.

Násilie páchané na deťoch je o to závažnejšie, že dieťa sa nevie brániť. Násilie páchané na deťoch je komunikované prostredníctvom pojmu syndróm CAN, čo je skratka pre anglický výraz Child Abuse and Neglect. Vo voľnom preklade do slovenčiny hovoríme o syndróme týraného a zanedbávaného dieťaťa. Označujeme ním nielen zlé zaobchádzanie s dieťaťom, ale aj zanedbanie starostlivosti, prípadne sexuálne zneužívanie dieťaťa. V tomto kontexte syndróm CAN označuje súbor príznakov charakterizujúcich stav dieťaťa spôsobený vplyvom úmyselného ubližovania.

Všetky činy násilia, ktoré sú namierené voči určitej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia alebo ktoré neprimerane postihuje osoby určitého pohlavia, označujeme ako rodovo podmienené násilie. Rodovo podmienené násilie je porušenie ľudských práv a porušenie zákazu diskriminácie a zásady rovného zaobchádzania. Od iných foriem násilia sa odlišuje tým, že pohlavie obete nie je náhodné; ženy sa stávajú obeťami domáceho násilia následkom nerovných mocenských vzťahov založených na rozdieloch medzi ženami a mužmi v sociálnom a spoločenskom postavení, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej oblasti. „Rodová podmienenosť“ násilia na ženách vyjadruje, že mužské násilie páchané na ženách sa chápe v jeho širokom sociálnom kontexte, a nie ako individuálny problém konkrétneho vzťahu.

Násilím je každá forma ubližovania, vyhrážania, fyzického, sexuálneho a psychického nátlaku, prejavu nadvlády a zneužívania moci jednou stranou. Je to akékoľvek konanie, ktoré negatívne vplýva alebo ohrozuje život, fyzickú a psychickú integritu, alebo osobnú slobodu, alebo ktoré vážne poškodzuje vývoj osoby, na ktorej je násilie páchané. Násilia sa môže dopustiť aj štát napríklad tým, že jeho páchaniu nebráni.

V súvislosti s násilím sa stretávame s pojmami ako týranie, zneužívanie, zanedbávanie. Týranie má v zásade dve formy: fyzické a psychické.

Zahŕňa všetky akty násilia ako bitie rukou, palicou, remeňom, kopanie, pálenie cigaretou, oparenie vriacou vodou, priväzovanie k nábytku, ťahanie za vlasy, trhanie vlasov a spravidla ho sprevádza aj psychické týranie. Pri tejto forme môže dôjsť spôsobeniu tržných rán, otrasu mozgu, miechy, zlomeninám, popáleninám a podobným zraneniam, neraz na hranici prežitia. Možno sem zaradiť aj úmyselné zanedbávanie starostlivosti o dieťa, ktoré často vedie k jeho zraneniu, ba niekedy až k smrti. Často (nie však vždy) ho indentifikujeme aj podľa viditeľných stôp alebo následkov. O fyzickom alebo telesnom týraní sa hovorí najmä vtedy, keď má aktívnu povahu, to znamená vtedy, keď sa práve deje.

Psychické násilie býva veľmi ťažko identifikovateľné a objektívne podložené dôkazmi. Jeho aktívnou formou sú nadávky, verbálne útoky na sebavedomie týranej osoby, opakované ponižovanie, zosmiešňovanie či zavrhovanie. Týranie pasívnym spôsobom znamená napríklad nezáujem o deti, nevšímavosť a nedostatok starostlivosti, prípadne permanentné porovnávanie so súrodencom, ktorý je podľa rodičov múdrejší, úspešnejší a pod.