Čo je násilie

Na Slovensku, tak ako aj v iných krajinách sveta, žijú deti, ktoré sa stretli s rôznymi podobami násilia. Nemáme na mysli len násilie, ktoré sa týka vojen a rôznych vojnových konfliktov, ktorých obeťami sú aj nevinné bezbranné deti. Násilie sa vyskytuje aj v podobe týrania, sexuálneho zneužívania, zanedbávania či šikanovania.

Násilím ja každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.

Násilie páchané na deťoch je o to závažnejšie, že dieťa sa nevie brániť. Násilie páchané na deťoch je spájané so syndrómom CAN, ktorý je odvodený zo začiatočných písmen anglického slovného spojenia Child Abuse and Neglect, ktorým sa začalo označovať zlé zaobchádzanie s dieťaťom, ako aj zanedbanie starostlivosti a neskôr aj sexuálne zneužívanie dieťaťa. V tomto kontexte syndróm znamená súbor príznakov charakterizujúci stav dieťaťa vplyvom úmyselného ubližovania, abuse znamená týranie a zneužívanie a neglect znamená zanedbávanie, nedostatok.

Násilie páchané na deťoch v sebe zahŕňa formy fyzického týrania, psychického týrania, zanedbávania, sexuálneho zneužívania a zvláštne formy.

1/ Fyzické násilie – je fyzicky zraňujúce konanie namierené proti dieťaťu; obyčajne je sprevádzané zraneniami ako podliatiny, popáleniny, zranenia hlavy, zlomeniny, zrnenia brucha alebo otravy.

2/ Psychické týranie – zahrňuje také správanie osôb, ktoré nepriaznivo pôsobí na psychický, citový vývoj a správanie dieťaťa – ubližovanie dieťaťu zo strany rodičov alebo iných osôb opakovaným odmietaním dieťaťa, ponižovaním, zastrašovaním, obmedzovaním jeho slobody pohybu a kontaktov s okolím, zneužívaním vo svoj prospech, učením názorov a spôsobov správania, ktoré odporujú morálke spoločnosti.

3/ Zanedbávanie – je akútne a vážne ohrozenie dieťaťa nedostatkom starostlivosti a podnetov dôležitých pre jeho zdravý fyzický a psychický vývoj, opustenie dieťaťa alebo neschopnosť rodiča alebo fyzickej osoby, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti alebo nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, chrániť ho pred akýmkoľvek nebezpečenstvom.

4/ Sexuálne zneužívanie – je nevhodné vystavenie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, činnosti či správaniu. Zahŕňa akékoľvek sexuálne dotýkanie, styk či vykorisťovanie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené do starostlivosti, alebo kýmkoľvek, kto dieťa zneužíva.

5/ Zvláštne formy syndrómu CAN – Patria medzi ne: Münchhausenov syndróm v zastúpení, rituálne zneužívanie detí, systémové týranie, organizované zneužívanie detí a sexuálny turizmus, sexuálne obťažovanie medzi vrstovníkmi, komerčné sexuálne zneužívanie detí a obchodovanie s deťmi.

Súčasne s internetom a facebookom prichádzajú aj nové formy násilia páchaného na deťoch (rituálne samovraždy cez internet, zverejňovanie obscénnych fotografií, prístup maloletých detí na nevhodné stránky, uverejnenie detských videí na internete, kyberšikanovanie a pod.).

Násilím je každá forma ubližovania, vyhrážania, fyzického, sexuálneho a psychického nátlaku, prejavu nadvlády a zneužívania moci jednou stranou. Je to akékoľvek konanie, ktoré negatívne vplýva alebo ohrozuje život, fyzickú a psychickú integritu, alebo osobnú slobodu, alebo ktoré vážne poškodzuje vývoj osoby, na ktorej je násilie páchané. Násilia sa môže dopustiť aj štát napríklad tým, že jeho páchaniu nebráni.

Môžu byť rôzne a často sa vyskytujú viaceré súčasne. Najčastejšími sú:

1/ Fyzické alebo telesné násilie, ku ktorému patria všetky možné formy násilného zaobchádzania alebo týrania-kopanie, bitie (rukou, iným predmetom), ťahanie za vlasy, pálenie cigaretami a iné fyzické ubližovanie.

2/ Psychické alebo duševné násilie, ktoré sa najčastejšie prejavuje citovým a slovným týraním.

3/ Sexuálne násilie zahŕňa všetky sexuálne činy, ktoré sú niekým-zneužívateľom-na obeti násilne vynútené, napr. znásilnenie, sexuálne zneužívanie, nútenie sledovať pornografiu a ďalšie.

4/ Sociálne násilie, ktorého cieľom je izolovať obeť od spoločnosti. Patrí sem napríklad bránenie styku s okolím, priateľmi a priateľkami, zamykanie v byte alebo nejakej časti bytu, blokovanie telefónu a podobné obmedzenia.

5/ Ekonomické násilie, ktoré znamená zneužívanie moci nad obeťou pri disponovaní s finančnými prostriedkami. Patrí sem napríklad situácia, keď osoba disponuje finančnými prostriedkami a obmedzuje inej osobe prístup k peniazom alebo jej zakazuje chodiť do práce.

V súvislosti s násilím sa stretávame s pojmami ako týranie, zneužívanie, zanedbávanie. Týranie má v zásade dve formy: fyzické a psychické. O fyzickom alebo telesnom týraní sa hovorí, keď má aktívnu povahu. Je obyčajne sprevádzané týraním psychickým a zahŕňa všetky akty násilia ako bitie rukou, palicou, remeňom, kopanie, pálenie cigaretou, oparenie vriacou vodou, priväzovanie k nábytku, ťahanie za vlasy, trhanie vlasov. Pri tejto forme môže dôjsť spôsobeniu tržných rán, otrasu mozgu, miechy, zlomeninám, popáleninám a podobným zraneniam. Sem možno zaradiť aj úmyselné zanedbávanie starostlivosti o dieťa, ktoré často vedie k jeho zraneniu, ba niekedy až k smrti. Po fyzickom týraní sa dá zistiť násilie podľa viditeľných stôp alebo následkov.

Psychické násilie býva veľmi ťažko identifikovateľné a objektívne podložené, napr. fotografiami. Môže mať tak isto formu aktívnu – nadávky, verbálne útoky na sebavedomie týranej osoby, opakované ponižovanie, zosmiešňovanie či zavrhovanie. Druhou formou je týranie pasívnej povahy, napríklad formou nezáujmu o deti, nevšímavosťou a nedostatkom starostlivosti, prípadne permanentným porovnávaním so súrodencom, ktorý je podľa rodičov múdrejší, úspešnejší, poriadnejší a pod.

Za sexuálne násilie medzi dospelými osobami možno pokladať akékoľvek sexuálne správanie, s ktorým nesúhlasí druhý partner, ako napr. nútenie k pohlavnému styku, pozeranie porno-časopisov, používanie pomôcok, alebo znásilňovanie pred deťmi.

• orgány miestnej a štátnej správy – úrady práce, sociálnych vecí a rodiny
• obce
• neštátne subjekty, čo sú fyzické alebo právnické osoby, ktoré vykonávajú sociálne poradenstvo, sociálne služby, napríklad pomoc obetiam domáceho násilia, a vykonávajú túto činnosť na základe povolenia. Kompetencie týchto subjektov upravuje zákon č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách a zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ktoré upravujú spôsoby pomoci a zariadenia v ktorých sa takáto pomoc poskytuje. Podľa týchto zákonov sa pomoc poskytuje ambulantným spôsobom v poradenských centrách, alebo v zariadeniach ako sú napr. krízové strediská, útulky, bezpečné domy, domovy osamelých rodičov alebo detské domovy
• medzi ďalšie inštitúcie, ktoré môžu obetiam pomôcť, patria pedagogicko-psychologické poradne, diagnostické centrá alebo mimovládne organizácie, ktorým túto činnosť umožňujú zákony