Čo je násilie

Za sexuálne násilie medzi dospelými osobami možno považovať také sexuálne správanie, s ktorým druhý partner(ka) nesúhlasí, ako napr. nútenie k pohlavnému styku, nevhodné dotyky, sexuálne vykorisťovanie alebo znásilnenie.

Po celom svete žijú deti, ktoré sa stretli s rôznymi podobami násilia. Nie sú to len exponované situácie ako vojny, ozbrojené konflikty alebo teroristické útoky. Násilie sa vyskytuje aj v podobe fyzického či psychického týrania, sexuálneho zneužívania, zanedbávania či šikanovania.

Násilie páchané na deťoch je o to závažnejšie, že dieťa sa nielenže nevie brániť, no vystavovanie dieťaťa akejkoľvek forme násilia môže zanechať dlhodobé následky na jeho zdravom fyzickom či psychickom vývine. Násilie páchané na deťoch sa komplexne označuje pojmom syndróm CAN, čo je skratka pre anglický výraz Child Abuse and Neglect, teda v preklade syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa. Syndróm CAN označuje súbor príznakov charakterizujúcich stav dieťaťa, spôsobený vplyvom úmyselného, ale aj neúmyselného ubližovania.

Všetky činy násilia, ktoré sú namierené voči určitej osobe z dôvodu jej pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia alebo ktoré neprimerane postihuje osoby určitého pohlavia, označujeme ako rodovo podmienené násilie. Rodovo podmienené násilie je porušenie ľudských práv a porušenie zákazu diskriminácie a zásady rovného zaobchádzania. Od iných foriem násilia sa odlišuje tým, že pohlavie obete nie je náhodné; ženy sa stávajú obeťami domáceho násilia následkom nerovných mocenských vzťahov založených na rozdieloch medzi ženami a mužmi v sociálnom a spoločenskom postavení, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej oblasti. „Rodová podmienenosť“ násilia na ženách vyjadruje, že mužské násilie páchané na ženách sa chápe v jeho širokom sociálnom kontexte, a nie ako individuálny problém konkrétneho vzťahu.

Násilím je každá forma ubližovania, vyhrážania, fyzického, sexuálneho a psychického nátlaku, prejavu nadvlády a zneužívania moci jednou stranou. Je to akékoľvek konanie, ktoré negatívne vplýva alebo ohrozuje život, fyzickú a psychickú integritu, alebo osobnú slobodu, alebo ktoré vážne poškodzuje vývoj osoby, na ktorej je násilie páchané. Násilia sa môže dopustiť aj štát napríklad tým, že jeho páchaniu nebráni.

V súvislosti s násilím sa stretávame s pojmami ako týranie, zneužívanie, zanedbávanie. Týranie má v zásade dve formy: fyzické a psychické.

Zahŕňa všetky akty násilia ako bitie rukou, palicou, remeňom, kopanie, pálenie cigaretou, oparenie vriacou vodou, priväzovanie k nábytku, ťahanie za vlasy, trhanie vlasov a spravidla ho sprevádza aj psychické týranie. Pri tejto forme môže dôjsť k spôsobeniu tržných rán, otrasu mozgu, miechy, zlomeninám, popáleninám a podobným zraneniam, neraz na hranici prežitia. Možno sem zaradiť aj úmyselné zanedbávanie starostlivosti o dieťa, ktoré často vedie k jeho zraneniu, ba niekedy až k smrti. Často (nie však vždy) ho identifikujeme aj podľa viditeľných stôp alebo následkov. O fyzickom alebo telesnom týraní sa hovorí najmä vtedy, keď má aktívnu povahu, to znamená vtedy, keď sa práve deje.

Psychické násilie býva veľmi ťažko identifikovateľné a objektívne podložené dôkazmi. Jeho aktívnou formou sú nadávky, verbálne útoky na sebavedomie týranej osoby, opakované ponižovanie, zosmiešňovanie či zavrhovanie. Týranie pasívnym spôsobom znamená napríklad nezáujem o deti, nevšímavosť a nedostatok starostlivosti, prípadne permanentné porovnávanie so súrodencom, ktorý je podľa rodičov múdrejší, úspešnejší a pod.