Šéf v práci vyhlasuje dôležitý oznam. “Milí kolegovia..,” obráti sa na kolektív, v ktorom majú bohaté zastúpenie aj ženy. Mnoho z nich sa v tom momente môže cítiť ako na druhej koľaji, lebo nadriadený informácie adresuje kolegom mužom, nie kolegyniam. Ďalšie si to zas ani nemusia všimnúť, veď podobné slovné konštrukcie sú u nás úplne bežné.
To je iba jedna z množstva situácií, s ktorými sa v bežnej komunikácii stretávame v súvislosti s existenciou mužského a ženského rodu v slovenskom jazyku. Ako to teda je? Prečo sa máme prihovárať policajtom a policajtkám, vedcom a vedkyniam, zdravotným sestrám a bratom a aké výzvy to v komunikácii prináša?
Aký jazyk, taká spoločnosť
Zachovávať v reči a jazyku rodovo spravodlivý, vyvážený, citlivý, ale aj korektný alebo nesexistický jazyk je znakom vyspelosti danej spoločnosti. Práve z tohto dôvodu doplnili Rakúšania do svojej hymny k slovnému spojeniu “domovina veľkých synov” aj “dcéry národa.” Ak v úradnej, mediálnej alebo bežnej komunikácii používame iba generické maskulínum, teda mužským rodom pomenúvame aj ženy, odráža to stereotypy, ktoré voči danému rodu máme. Vari by nemohli byť pilotkami či lekárkami aj ženy?
Jazyk nielenže zrkadlí realitu, ale ju aj formuje, zhodujú sa jazykovedci a jazykovedkyne. Dobrým príkladom je zavedenie rodovo nestereotypného zámena hen do švédskeho jazyka, ktoré tam bežne používajú ľudia aj médiá. Vedci sa preto v štúdii v časopise PNAS venovali tomu, ako vplýva používanie neutrálneho zámena na zvyšovanie podpory rovnosti pohlaví a tolerancie voči LGBT komunite. Vedci ukázali vzorke troch tisícok dospelých ľudí obrázok človeka, na ktorom nemohli rozoznať pohlavie. Účastníkov výskumníci rozdelili do troch skupín podľa toho, akým rodom mali opisovať obrázok (on, ona alebo hen). Skupina používajúca hen preukázala smerom k ženám a LGBTI komunite najpozitívnejšie pocity. Limitom výskumu je však celkový kontext multikultúrnej spoločnosti, ktorá vo Švédsku funguje. Prínosné by bolo experiment zopakovať aj v iných končinách sveta.
Ako na to?
Dodržiavanie rodovo citlivého jazyka je v slovenčine poriadna námaha. Dobrou pomôckou je feminizácia, kedy sa v komunikácii používajú dvojtvary. Napríklad, ak sa prihovárame v nákupnom centre nakupujúcim, mali by sme ich osloviť milí zákazníci, milé zákazníčky. V niektorých prípadoch sa daju dvojtvary skrátiť pomocou lomky. Genericky zasielané newslettre internetových médií by vás tak mali adresovať ako čitateľa/ku. Tieto rýchle triky majú hneď niekoľko nevýhod. Písané i hovorené texty sú kvôli nim ťažkopádne, neprehľadné a publikum tak môže rýchlo stratiť pozornosť. Ideálne je používať neutrálne slová, a tak by sa spomínané newslettre mohli pokojne týkať aj čitateľskej obce. Nie vždy však podobné, neutrálne slovo jestvuje a často môže ísť o homonymá, ako v prípade slova prekladateľstvo, ktoré pomenúva nielen prekladateľov a prekladateľky, ale aj študijný odbor. Odborníci a aj odborníčky preto radia zamyslieť sa nad kontextom a každým textom individuálne.
Samozrejme, často krát je situácia oveľa jednoduchšia a ak zastáva funkciu prezidenta štátu žena, mali by sme ju automaticky oslovovať prezidentka. Lingvisti a lingvistky tvrdia, že správne používanie jazyka je len otázkou zvyku. A ak takýto zvyk vedie k väčšej inklúzii, prečo s ním nezačneme ako spoločnosť hneď?