Povedal mi, že by ublížil každému, kto by mi niečo také spravil. A potom ma on sám znásilnil, mala som 14

14-ročná Sandra trávila čas vonku s kamarátom z partie. Nikdy nemala pocit, že by mal o ňu ako o dievča záujem a cítila sa pri ňom bezpečne. Preto aj súhlasila s tým, že rodičom zaklame a pôjde si s ním k nemu domov pozrieť film. Jej 25-ročný kamarát zvolil zvláštny film s tematikou znásilnenia. Počas neho Sandre tvrdil, že by ublížil komukoľvek, kto by jej niečo podobné niekedy urobil. Film sa však skončil a bol to práve on, kto Sandru znásilnil. „Vrhol sa na mňa. Miliónkrát som mu povedala, aby prestal, kričala som. Mala som svoje dni, o to som sa cítila bezpečnejšie, bola som si istá, že k ničomu nepríde. On však aj napriek tomu všetkému pokračoval,“ spomína na traumatizujúci zážitok Sandra v podcaste Medúza.

Po znásilnení sa zdôverila najlepšej kamarátke. Tá jej však nedôverovala. „Povedala mi, že som to určite chcela a on by predsa niečo také nikdy nespravil. To bolo na tom to najhoršie. Keď mi neverila najlepšia kamarátka, ako mi budú dôverovať iní, cudzí ľudia? To bol dôvod, prečo som nešla ani na políciu a nikdy o tom nikomu ďalšiemu nepovedala,“ opisuje Sandra, ktorá aj kvôli nedôvere blízkej osoby začala spochybňovať samú seba. Práve reakcia prvej osoby, ktorej sa po prvý raz zdôveríme, je zásadná v tom, ako zažitú traumu ďalej spracúvame a má tiež výrazný vplyv na to, ako budeme v budúcnosti dôverovať svojmu okoliu či inštitúciám, ktoré nás majú chrániť.

Ako mnohé iné preživšie, aj Sandra v tom období kvôli nedôvere jej najbližšieho okolia zo znásilnenia obviňovala samú seba a hľadala chybu v sebe. V jej okolí si však nikto nič nevšimol. Sandra opustila partiu kamarátov, kam patril aj násilník a snažila sa na traumu zabudnúť. O pár rokov neskôr sa však desivý zážitok takmer zopakoval. Sandra sa v práci spriatelila s kolegom. Rozumeli si, občas ho pozvala po práci k sebe domov porozprávať sa. Všetko vždy prebiehalo v najlepšom poriadku, ako medzi kamarátmi. Až do jedného večera, kedy sa Sandru kolega pokúsil u nej doma znásilniť. Kolega ju fyzicky napadol, no Sandre sa podarilo dostať ho z bytu. Po prvom znásilnení začala trénovať, nadobudla viac sily a dokázala sa ubrániť. V byte boli stopy po zápase, Sandra bola zo zážitku traumatizovaná a rozhodla sa zavolať o pomoc na linku 112. Keď tak však urobila, zopakovala sa situácia spred niekoľkých rokov. Žena, ktorá zdvihla telefón, situáciu zľahčovala a Sandra sa nedočkala reakcie, akú očakávala. Podobne ako jej pred rokmi neverila ani jej najlepšia kamarátka. 

„Preto som sa aj rozhodla prísť sem o tom rozprávať. Dve ženy zareagovali zle, a preto o tom dnes hovorím. Chcem, aby sa o tom dievčatá nebáli rozprávať hneď po tom, ako sa to stane. Aby to nahlásili. A tiež, aby možno aj trochu viac vyhodnocovali situácie a všímali si všetko, čo sa okolo nich deje,“ hovorí Sandra v rozhovore s Lenkou Šóošovou, ktorá zároveň tvrdí, že znásilnenie ju nepokorilo. Naopak, dnes je z nej silnejšia žena, ktorá je pripravená čeliť aj náročnejším situáciám a dodáva silu aj ostatným preživším. Vypočujte si celý Sandrin príbeh v podcaste Medúza, ktorý približuje príbehy žien, ktoré to prežili.

Aj vy môžete pomôcť ženám, ktoré nemajú kam ujsť 

Centrum Slniečko už 25 rokov pomáha týraným, sexuálne zneužívaným deťom a obetiam domáceho násilia a snaží sa bezpečný svet vytvárať aj u nás – na Slovensku. Bez podpory darcov by to však nešlo. Ak je aj vašou snahou bezpečnejšia, morálnejšia a vyspelejšia spoločnosť, svojou troškou im v tom vieme pomôcť. Pomôžte Centru Slniečko pofúkať rany tým, ktorí to potrebujú. Už len zopár eur každý mesiac im dokáže pomôcť poskytnúť ubytovanie matke s dieťaťom, ktorá nemá kam ujsť, alebo zabezpečiť terapeutickú pomoc týranému dieťaťu. Možností pomoci je rovnako veľa ako žien a detí, ktoré ju potrebujú. Každé jedno euro sa počíta. Viac informácií nájdete na tomto odkaze. Ďakujeme.