Ťažké príbehy, násilie, náročné osudy, nevyliečiteľné choroby. Ľudia netúžia po tom žiť takéto životy, ale sršia potrebou o nich čítať, pozerať ich v televízii a často aj komentovať na internete.

Na jednu stranu tak médiá vytvárajú priestor a niektoré témy a problémy sú vďaka nim viditeľnejšie, na druhú stranu vzniká priestor na šikanu, viacnásobnú traumatizáciu a niekedy aj ohrozenie bezpečnosti obetí takýchto situácií. Čo je ešte v poriadku a čo už nie? Nerobia niektoré televízne formáty, v ktorých zobrazujeme ťažké osudy rodín, tomu celému medvediu službu? Aká je hranica medzi tým, čo je ešte užitočné a čo už je gýč? A ako sa v tom celom cítia ľudia s náročnými príbehmi, ktorí sú zrazu v žiari reflektorov a stávajú sa predajným artiklom nejakého média, zvyšujú mu čitateľnosť a divácku atraktivitu?

O tom všetkom sme sa porozprávali so psychologičkou Ivetou Lipovskou, ktorá pracuje aj ako riaditeľka Centra pre deti a rodiny v Trenčíne.

Zapnite si odber podcastu Bez modrín a žiadna nová epizóda vám neunikne. Pokiaľ sa vám naša práca páči, pridajte hodnotenie a odporučte epizódy aj svojim priateľom aj známym. Aj vďaka vám sa dôležité myšlienky dostanú ďalej. Spoločne tak vytvoríme citlivejší a ohľaduplnejší svet.

Projekt Bez modrín je v roku 2022 realizovaný vďaka podpore The Velux Foundation a s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.