Slovenské tradície na Veľkú noc nepustia – ak ste žena, máte dve možnosti. Prvá je absolvovať šibačku, oblievačku, alebo oboje (na západnom Slovensku sa tradične viac šibe, na východe viac oblieva), tá druhá je odignorovať tieto sviatky a niekam pred nimi ujsť. Naozaj sú to však naše jediné možnosti a treba to absolvovať každý rok?
Nikto netvrdí, že Veľká noc by mala byť #canceled. No skúste sa opýtať žien vo svojom okolí a určite má každá nejakú nemilú spomienku v súvislosti s veľkonočnými sviatkami. Jednu možno urazilo, že ju nik neprišiel vyšibať, druhú zas možno strýko vyšibal až prisilno, pretože v tradičnom alkoholovom opare neodhadol svoj švih. Ďalšia možno chytila zápal pľúc z nedobrovoľného vykúpania v potoku…
Naše zvyky majú pekný zámer a symboliku, napríklad zelený prútik je symbolom sviežosti, plodnosti a zdravia a tieto vlastnosti mali dotykom s ním prejsť aj na mladé dievčatá. Oblievanie vodou znamenalo očistu po zime, od chorôb, od všetkého zlého a temného.
Časy sa však pohli ďalej a nielen zahraničie, kde sa na Veľkú noc napríklad hľadajú vajíčka po záhrade, veľký zajac nosí čokoládu, alebo sa tradične konzumuje jahňa na pripomenutie Ježiša, pozoruje naše zvyklosti so zdvihnutým obočím.
Aj u nás sa čoraz viac od týchto veľkonočných radovánok upúšťa. Možno preto, že to nie sú radovánky pre každého? Pre mladých chlapcov, ktorí si takto vedia zaobstarať výslužku v podobe sladkostí či peňazí, je to iste lákavý a príjemný sviatok. Pre veľkú časť populácie to však veľmi príjemné nie je.
Už len redukovať ženy a dievčatá na prijímateľky želaní dobrej plodnosti od mužov je niečo, nad čím by sme sa v dnešnej spoločnosti mohli pozastaviť. Aký postoj teda k Veľkej noci a jej tradíciám zaujať? Je to na vás. Sú to predsa len sviatky jari, na ktorú sa všetci tešíme a preto veríme, že si ich užijete naplno a bez modrín (na tele aj na duši).
