Rodovo podmienené násilie páchané na ženách sa považuje za najzávažnejšiu formu porušovania ľudských práv žien. Ako vyzerá situácia so stavom ochrany týchto práv v kontexte odmietnutia ratifikácie Istanbulského dohovoru na Slovensku?
Vychádzajúc z definície Koordinačno-metodického centra (KMC) prevencie a eliminácie rodovo podmieneného a domáceho násilia, sú za rodovo podmienené násilie označené všetky činy násilia, ktoré je namierené voči určitej osobe z dôvodu pohlavia, rodu, rodovej identity alebo rodového vyjadrenia alebo ktoré neprimerane postihuje osoby určitého pohlavia. Rodovo podmienené násilie je tak porušením ľudských práv a porušením zákazu diskriminácie a zásady rovného zaobchádzania.
Mužské násilie páchané na ženách je v kontexte “rodovej podmienenosti” násilia chápané v jeho širokom sociálnom kontexte, nie ako individuálny problém konkrétneho vzťahu. Násilie na ženách, ako uvádza KMC, je produktom sociálneho konštruktu mužskosti, radu tradícií, zvykov a presvedčení, ktoré umožňujú niektorým mužom získať nadvládu a kontrolu nad ženami a tým získať právo používať násilie ako prostriedok uskutočňovania tejto nadvlády a kontroly.
V oblasti ochrany ľudských práv vznikajú prirodzene rôzne mechanizmy na implementáciu opatrení, ktoré sa snažia tento negatívny, no stále pretrvávajúci spoločenský jav eliminovať. Jedným z najvýznamnejších dokumentov zaoberajúcich sa problematikou rodovo podmieneného násilia páchaného na ženách je Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, inak známy ako Istanbulský dohovor.
„Základným cieľom Istanbulského dohovoru je „vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilia“ s dôrazom na jasné prepojenia medzi dosiahnutím rodovej rovnosti a odstránením násilia páchaného na ženách. Jeho zámerom je tiež harmonizovať právne normy členských krajín Rady Európy a zabezpečiť tak ženám, dievčatám a ďalším skupinám ohrozených násilím užívanie rovnakej úrovne ochrany v celej Európe,” píše vo svojom článku Adriana Mesochoritisová, politologička a ľudskoprávna aktivistka z Možnosti voľby.
Z Istanbulského dohovoru vyplývajú pre štáty 4 hlavné povinnosti: prevencia, ochrana, trestné stíhanie a integrované politické stratégie.
Dohovor vyzýva na účasť všetkých relevantných štátnych orgánov a zložiek s cieľom zabezpečiť koordinovaný prístup k otázke násilia na ženách a domáceho násilia. Štátne orgány by v tom prípade nemali konať oddelene od mimovládnych organizácií, ale vypracovať protokoly o vzájomnej spolupráci.
Cieľom dohovoru je zároveň zmeniť cítenie a myslenie jednotlivcov a to tak, že nabáda všetkých členov spoločnosti, najmä mužov a chlapcov, k zmene postojov. V oblasti prevencie vyplývajú z Istanbulského dohovoru viaceré konkrétne povinnosti, ktoré sa týkajú zmeny postojov a stereotypov, šírenia povedomia, zabezpečenia vzdelávania odborníkov či začlenenia učebných materiálov o otázkach rovnosti do učebných osnov na všetkých stupňoch vzdelávania.
Istanbulský dohovor považuje násilie na ženách za porušovanie ľudských práv a za formu diskriminácie. K tomu patrí aj povinnosť štátov zabezpečiť, aby násilie na ženách bolo ustanovené ako trestný čin, a aby sa náležite trestalo. S tým súvisí aj zabezpečenie neprípustnosti obhajovania akýchkoľvek aktov násilia kultúrou, zvyklosťami, náboženstvom alebo jeho páchanie „v mene cti“.
Podľa povinností v oblasti ochrany majú štáty zabezpečiť, aby v centre pozornosti všetkých opatrení boli potreby a bezpečnosť obetí, zriadiť špecializované podporné služby na poskytovanie pomoci obetiam spolu s ich deťmi a vybudovať dostatočný počet útulkov a zradiť bezplatné telefonické linky dôvery s nepretržitou prevádzkou.
Prečítajte si slovenský preklad Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu TU.
lovenská republika podpísala v máji 2011 Istanbulský dohovor ako jedna z prvých krajín. Po začatí diskusie o ratifikácii Istanbulského dohovoru sa však v dôsledku ideologických tlakov, zavádzajúcich informácií, nejasne formulovaných faktov a nepodložených stanovísk začal dohovor považovať v časti spoločnosti za problémový.
Hlavnými dôvodmi proti ratifikácii Istanbulského dohovoru sa stalo odmietanie odstraňovania tradícií založených na stereotypných rolách mužov a žien, odmietanie vzdelávania detí o otázkach rovnosti či odmietanie konceptu tzv. rodovej identity, ktorá definuje rod ako sociálny prejav biologického pohlavia, ktorý sa môže v čase a v kultúre líšiť.
K strachu z dohovoru prispel aj jeho prívlastok “Istanbulský”, ktorý získal čisto z miesta konania zasadnutia ministrov Rady Európy v roku 2011 v Turecku, na ktorom bol dohovor otvorený na podpis.
Napriek participácii Slovenskej republiky na vzniku Istanbulského dohovoru sa Slovensko nestalo jeho zmluvnou stranou, o čom v marci 2020 oficiálne informovala prezidentka Zuzana Čaputová. Nevyhnutnou podmienkou ratifikácie dohovoru je totiž vyslovenie súhlasu parlamentu, k čomu 25. februára 2020 definitívne nedošlo.
Z výsledkov výskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva o situácii v SR z roku 2014 vyplýva:
- Každá desiata žena (10 %) bola znásilnená alebo sexuálne napadnutá
- Prenasledovaných bolo 16 % žien na Slovensku
- Polovica žien (49 %) na Slovensku zažila sexuálne obťažovanie
- Zo žien, ktoré mali niekedy partnera (súčasného alebo bývalého), zažila takmer štvrtina (23 %) z jeho strany fyzické alebo sexuálne násilie
Podľa Agentúry by bol v prípade prirátania psychického násilia, ktoré je v násilných vzťahoch vždy prítomné, podiel žien zasiahnutých násilím ešte vyšší.
Napriek zamietnutiu ratifikácie Istanbulského dohovoru sa podarilo v legislatíve za posledný rok spraviť zopár významných zmien, napríklad novelizáciou zákona o obetiach trestných činov, vďaka ktorému bude v každom kraji zriadené intervenčné centrum. Táto pozitívna zmena sa dá pripísať úzkej spolupráci Prezidentského paláca, Ministerstva spravodlivosti SR, Policajného zboru SR a neziskových organizácií dlhodobo sa venujúcich tejto problematike.
Na druhej strane sa stávajú ako v Národnej rade SR, tak aj na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR hlasnejšími názory, ktoré výzvu na posilnenie rovnosti medzi ženami a mužmi prelomením zaužívaných stereotypov odmietajú. Násilie na ženách má pritom hlboké korene v nerovnosti medzi ženami a mužmi v spoločnosti a kultúra tolerancie v spojení s popieraním v konečnom dôsledku iba prispievajú k jeho pretrvávaniu.
Zdroje:
Definícia pojmov v oblasti rodovo-podmieneného a domáceho násilia (KMC): https://www.zastavmenasilie.gov.sk/pojmy/
Základné informácie o Istanbulskom dohovore (Možnosť voľby): http://moznostvolby.sk/zakladne-informacie-o-istanbulskom-dohovore/
Otázky a odpovede o Istanbulskom dohovore (Možnosť voľby): https://moznostvolby.sk/wp-content/themes/moznost/otazky-a-odpovede-o-istanbulskom-dohovore/otazky%20a%20odpovede%20o%20istanbulskom%20dohovore%20na%20stiahnutie.pdf
Ratifikácia Istanbulského dohovoru na Slovensku (ASPEKTin – feministický webzin): http://www.aspekt.sk/content/aspektin/ratifikacia-istanbulskeho-dohovoru-na-slovensku
Mýty a fakty o Istanbulskom dohovore: https://www.gender.gov.sk/dokumenty/rada-europy/myty-a-fakty-o-istanbulskom-dohovore/
Rada Európy (KMC): https://www.zastavmenasilie.gov.sk/rada-europy
Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum Stručný prehľad výsledkov (Agentúra EÚ pre základné práva): https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra-2014-vaw-survey-at-a-glance-oct14_sk.pdf
Projekt Bez modrín je realizovaný vďaka Podpore programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
