Každé dieťatko prechádza od narodenia rôznymi vývojovými štádiami. Rovnako sa vyvíjajú aj jeho sociálne zručnosti. V období okolo 1-1,5 roku sa dieťatko nachádza v období egocentrizmu. To znamená, že všetko, čo sa nachádza v jeho okolí, považuje za svoje. Často naťahuje rúčky a hovorí “moje, moje“.

Dieťa si postupne uvedomuje a zvyká si na to, že nie všetko je jeho a niektoré predmety do svojich rúk neodstane. Toto obdobie trvá približne do 3. roku dieťaťa. Samozrejme, je to individuálne a u niektorých detí to môže trvať aj dlhšie. V tomto období sa dostáva aj do prostredia materskej školy. A tu si začíname viac všímať prvé nezhody v kolektíve.

Deti sa učia pozorovaním. Vidia, že keď spravia niečo, čo sa nám páči, spozorujú na našej tvári úsmev, radosť, pochválime ich, pohladkáme. Rovnako ich oceňujeme, aj keď sa o niečo podelia. Takto odpozorujú, že toto správanie sa nám dospelákom a rodičom páči. A deti nám chcú robiť radosť. V predškolskom veku sa začína z dieťatka formovať sociálne dieťa – vznikajú kamarátstva, deti sú ochotnejšie požičať hračku, podeliť sa. Obdobie, kedy sa deti skutočne vedia podeliť s hračkami, knihami a inými svojimi obľúbenými predmetmi, nastáva v období medzi 6. až 12. rokom veku dieťaťa. Tá cesta je naozaj dlhá.

Čo teda môžeme robiť v prostredí materskej školy?

    • Veďme deti k spolupráci, nie k súťaži – keď deti budú vidieť, že spoločnými silami sa im podarí viac, budú mať z toho určite radosť. Ako peknú ukážku môžeme použiť jabĺčko, ktoré rozkrájame. Jabĺčko predstavuje ich triedu, kolektív a každé dieťa tvorí jeden rozkrojený kúsok. Spoločne sú silní a pevní.
    • Keď požičiam ja, požičiaš aj ty – jednoduché pravidlo, na ktorom si deti trénujú aj schopnosť vzdať sa niečoho.
    • Keď máme v škôlke obľúbené hračky alebo nové, o ktoré je veľký záujem, zaveďme si budík. Samozrejme, dôležité je, aby deti o tomto pravidle boli dopredu informované. Deti si veľmi rýchlo zvyknú na takéto pravidlo a budú si trénovať aj trpezlivosť. Okrem časového ohraničenia môžeme mať aj pravidlo, že hračka je obsadená. Deti vedieme k tomu, že môžu na hračku buď počkať alebo si zatiaľ môžu zobrať inú hračku alebo sa k niekomu pridať.
    • Skúsme deti viesť k pomenovaniu pocitov. Ako to súvisí s hračkami? Keď nastane v triede situácia, že dieťatko nechce hračku požičať, nepustíme sa všetci do neho. Zoberieme si ho v kľude nabok a skúsime sa ho spýtať, ako sa ono minule cítilo, keď mu kamarát nechcel hračku požičať. Verte, že deti si takéto situácie pamätajú a sú potom ochotnejšie s hračkou sa podeliť.
    • Pokiaľ si deti nosia hračky z domu, vy ste ten, kto môže zakročiť. Hračky zostanú v skrinke, aby sa nepoškodili alebo na poličke tak, že dieťatko na ne bude vidieť. Prípadne bude hračka určená na čas spánku. Ak však máte v škôlke pravidlo, že deti môžu mať v triede aj svoje hračky, potom je dôležité, aby ste deti hravou formou učili aj to, že dieťa má právo odmietnuť svoju hračku požičať. Je dôležité, aby sme však deti naučili vysvetliť aj prečo. Príklad: “Hračku som dostal od starkej a je ešte nová.” … “Táto hračka je pre mňa dôležitá a bojím sa, že sa jej niečo stane.“ Potom je vhodné porozmýšľať aj nad rozhovorom s rodičmi, či je vhodné takéto hračky nosiť do škôlky.

Toto je len niekoľko ukážok a návrhov ako môžeme deti naviesť tým správnym smerom. Nebojte sa skúšať. Niečo vám fungovať v triede bude, niečo nie. Máte v rukách veľkú moc. Práve vy učitelia okrem rodičov budujete a vštepujete deťom tie správne hodnoty, ktoré v nich zostanú veľmi dlhé obdobie. A nezabudnite, že aj v preventívnom programe Kozmo a jeho dobrodružstvá nájdete príbeh, video, aktivity a mnoho iných zaujímavých postrehov k tejto téme.

Projekt Bez modrín je v roku 2022 realizovaný vďaka podpore The Velux Foundation a s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.