🎧 Podcast Bez modrín je séria rozhovorov o násilí, komunikácii, prevencii, ale aj o bezpečnom priestore či manipulácii. Ide to aj bez modrín. Na tele i na duši.

Spoznajte tím podcastu Bez modrín

Autorom podcastu je nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá sa vyše 20 rokov pod vedením Mariany Kováčovej zaoberá problematikou týraných, sexuálne zneužívaných detí a obetí domáceho násilia. Reláciu pripravujú Martina Slováková a Ivan Ježík.

Nové epizódy nájdete na všetkých podcastových platformách  SpotifyGoogleAppleAnchorBreakerRadioPublicPocketCasts alebo na YouTube kanáli Centra Slniečko, n.o.

Prihláste sa na odber noviniek a žiadny podcast vám neunikne 💜


31. Vrcholový šport. Úspech, zodpovednosť a ukončenie kariéry

Ambiciózni ľudia túžia po úspechu, s ktorým zvyčajne prichádza pozornosť a obľuba širšej verejnosti. Platí to aj pre športovcov a športovkyne. Spolu so slávou však neraz prichádzajú rôzne nové výzvy. Ako si zachovať realistické videnie seba samého, nestratiť pokoj ani osobnú integritu? Dá sa na to v mladosti pripraviť? A ako zvládnuť koniec veľkej kariéry, keď záujem o nás vyprchá? Po roku prijal naše pozvanie opäť Peter Kuračka – športový psychológ, kouč a bývalý profesionálny futbalista. 

30. Sebapoznanie. Ako byť sám sebou a sama so sebou?

Ako naše túžby a obavy súvisia so sebapoznaním? Aký význam má sebaláska a čo je to sebasúcit? Ako naše vzťahy k sebe samým ovplyvňujú vzťahy s druhými ľuďmi? V jubilnej 30. epizóde podcastu Bez modrín sa rozprávame o sebapoznávaní. Rôzne výskumy ukazujú, že ak dobre poznáme samých seba a máme láskavý vzťah k sebe samému, má to na nás pozitívny vplyv po fyzickej i psychickej stránke. Uvedomujeme si svoju hodnotu, máme viac sebaúcty, zlepšuje sa náš imunitný systém a aj naše vzťahy s okolím sú zdravšie. Byť k sebe priateľský môže znieť ako ľahká úloha, no občas je to oveľa ťažšie, než sa zdá. 
Peter Gubiš je psychológ, ktorý sa venuje nielen vzťahom medzi ľuďmi, ale najmä vzťahu človeka so sebou samým a jeho vnútorným konfliktom. Je presvedčený, že spoznanie a akceptovanie môže viesť k nezávislejšiemu pohľadu na seba.

29. Problém násilia nevyrieši len odsúdenie. Čo robíme pre to, aby sa ľudia z výkonu trestu vracali do života lepší?

Pokiaľ sa začne hovoriť o násilí, a to nielen domácom, najčastejšie sa o mužovi hovorí o tom, kto je v pozícii agresora alebo násilníka. Poznáme aj rodovo podmienené násilie, ktoré sa opiera o to, že muži majú nielen biologicky danú fyzickú prevahu, ale aj kultúrne lepšie ekonomické a sociálne postavenie. Neznamená to však, že aj muži nie sú tí, ktorí násilie zažívajú. So psychológom Róbertom Vavrom sa však budeme rozprávať o partneroch, ktorí sú vo vzťahoch násilní. Zaujíma našu spoločnosť, či sa nejaký človek zmenil, alebo nám stačí, ak sa nespráva násilne? Čo robíme pre to, aby sa ľudia z výkonu trestu vracali ako lepší? Ako prebieha práca v rámci psychologického tréningu s človekom, ktorý sa dopúšťa násilia? Čo dnes svet očakáva od mužov? 
Róbert Vavro je psychológ, tréner a konzultant, ktorý pomáha ľuďom mať lepšie vzťahy bez násilia. Jeho klientelu tvoria muži aj ženy, ktorí chcú byť lepšími partnermi či partnerkami. Každý z nich má svoju situáciu a históriu, no spoločné majú to, že sa rozhodli sa eliminovať prejavy násilia vo svojom myslení, komunikácii so svojimi blízkymi, či v správaní, a našli odvahu na sebe pracovať. Viac o jeho práci sa dozviete na stránkach liberate.sk.

28. Sebaobrana nie je len fyzická. Naučme sa vnímať svoje osobné hranice

Sebaobrana nie je iba o chmatoch, hmatoch a úderoch. Je to komplexná záležitosť a môže sa ju naučiť každá a každý z nás. Bez rozdielu pohlavia, veku či fyzických schopností. Ako na to nám prezradí Bianka Urbanovská, inštruktorka povzbudzujúce sebaobrany.

Bianka je povolaním grafická dizajnérka, no najviac zo seba dáva momentálne do svojho projektu ZA SEBA. V tom sa venuje osobným hraniciam a povzbudzujúcej sebaobrane (tzv. empowering sebaobrane). Okrem kurzov tvorí aj zaujímavý edukačný obsah na Instagram. Bianka učí sebaobranu podľa 5 zásad: Mysli, Zakrič, Odíď, Bojuj a Zdieľaj. Chce, aby čo najviac ľudí dokázalo zažiť pocit, pri ktorom máme kontrolu nad tým, čo sa okolo nás deje, nad svojím telom, emóciami aj reakciami. Verí, že osobné hranice sú navýkové. 

27. O šikane a bezpečnom priestore na školách

Šikanovanie – zlomyseľné obťažovanie, ktoré má charakter cieleného a opakovaného používania slovného alebo fyzického násilia voči slabšiemu jednotlivcovi či skupine, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu brániť. Dochádza k nemu aj tam, kam sa deti a mladí ľudia chodia vzdelávať, ale kde zároveň máme možnosť s nimi o tom veľa hovoriť. O tom, ako môžeme riešiť šikanovanie v školách a školských zariadeniach a pomôcť tak tomu, aby školy boli bezpečným miestom pre každého sa rozprávame so špeciálnou pedagogičkou Svetlanou Síthovou. Počuť budete aj školskú psychologičku Kornéliu Ďuríkovú.
Svetlana Síthová je aktuálne štátnou tajomníčkou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, kde donedávna viedla Odbor inkluzívneho vzdelávania. Ako špeciálna pedagogička sa dlhodobo venuje deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Bohaté praktické skúsenosti má z pôsobení na všetkých stupňoch škôl, z centra pre deti a rodiny aj zo Štátneho pedagogického ústavu. V roku 2020 bola finalistkou ocenenia Učiteľ Slovenska.

26. Stereotypy a predsudky. Čo o nás prezrádzajú?

Hoci si to často neuvedomujeme a veľakrát ani nechceme pripustiť, predpojatosť, stereotypy a predsudky sú v každom z nás. Slová a to, ako rozprávame o druhých ľuďoch, môže rovnako ublížiť ako činy.
Sociálna psychologička Barbara Lášticová pôsobí ako riaditeľka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie, SAV, Verejnej výskumnej inštitúcie. Dlhodobo sa zaoberá výskumom občianstva, diskriminácie a medziskupinových vzťahov. Okrem iného prednáša politickú psychológiu na na Univerzite Komenského. Rozprávali sme sa aj o tom, aké predsudky sa na Slovensku vyskytujú najčastejšie a tiež o tom, čo to prezrádza o kvalite života v našej spoločnosti.

25. Konflikty samé o sebe nie sú ani zlé, ani dobré. Podstatné je, ako ich riešime

Vedieť pomenovať konflikt je veľmi dôležité. Ale nie sme na to pripravení a neučíme sa to v školách. Sú ľudia, ktorí majú schopnosť to zo seba dostať a mnohí aj veľmi kultivovane. Ale potom sú ľudia, ktorí v sebe držia, pokiaľ im niečo prekáža. Dusenie emócií vo svojom vnútri vedie k hromadeniu napätia, ktoré môže nekontrolovane vybuchnúť. Ako sa dá v interakcii s druhými používať moc a slová takým spôsobom, ktorý nepodnecuje násilie, ale podporuje porozumenie? A aké rozmery nadobúda táto téma v čase vojnového konfliktu na Ukrajine? O konliktoch, ich príčinách aj riešenia, ale aj o nenásilnej komunikácii sa rozprávame s facilitátorom Dušanom Ondrušekom.
Dušan Ondrušek je facilitátor, psychológ, tréner a konzultant, zakladateľ organizácie Partners for Democratic Change Slovakia. PDCS sa snaží kultivovať priestor pre dialóg, šíriť poznatky a zručnosti pre alternatívne spôsoby riešenia konfliktov.

24. Ako darovať a žiadať peniaze. Zbierky, výzvy, kampane

V krízových spoločenských situáciách sme svedkami rôznych výziev na pomoc. Pomáhať môžeme dobrovoľnícky – svojím časom či prácou, ale aj materiálne alebo finančne. Finančné zbierky dnes nepredstavujú iba zbieranie mincí do pokladničiek na ulici. Existuje pestrá paleta spôsobov, ako môžeme finančne podporiť niekoho v núdzi. Financovanie prostredníctvom crowdfundingu nevyužívajú iba mimovládne organizácie alebo iniciatívy, zbieranie peňazí vám môže pomôcť zrealizovať vaše sny – vydať knihu, postaviť dielňu, zrekonštruovať turistickú útulňu alebo otvoriť si vlastné bistro. Ako dnes funguje darcovstvo? Kde berieme motiváciu poslať peniaze cudzím ľuďom? Ako správne postaviť kampaň verejnej zbierky? Martina Slováková sa o tom všetkom porozprávala so Zuzanou Suchovou z fundraisingovej platformy Donio.sk.
Fundraiserka a konzultantka Zuzana Suchová vyštudovala Fakultu marketingovej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pomáhala zháňať peniaze viacero projektov a organizácií, v posledných rokoch najmä pre bratislavskú Novú Cvernovku, prezidentskú kampaň Zuzany Čaputovej a zdravotníkov v prvej línii pandémie. Stojí aj za výzvou Kto pomôže Ukrajine.

23. Strach je základná emócia, ktorá nám pomáha prežiť

Strach je prirodzenou reakciou na nebezpečenstvo. Často ho sprevádza zblednutie, chvenie, zrýchlené dýchanie, búšenie srdca alebo zvýšený tep. Máme strach od narodenia alebo ho dokážeme cítiť až vekom? Kedy nám strach pomáha a kedy už škodí? Aké druhy strachov poznáme? Je rozdiel medzi strachom a fóbiou? Dá sa odnaučiť báť sa? Pozvanie do 23. epizódy podcastu Bez modrín prijal psychológ Martin Miler. 
Martin Miler sa vyše 20 rokov venuje práci s ľuďmi. V roku 1998 absolvoval štúdium psychológie na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity. Má za sebou viac ako 10 000 hodín psychoterapeutickej praxe. Pracoval v nemocnici aj v privátnej ambulancii, učil na vysokej škole a štyri roky bol prezidentom Slovenskej komory psychológov. Je súčasťou tímu Training Factory, pracuje pre PCA Inštitút Ister Bratislava a vo vlastnej praxi pod značkou Ars Viae. Je otcom troch detí. Ak má čas, rád píše blogy, poviedky či krátke zamyslenia, v ktorých si spomína na detstvo.

22. O jazyku, sile slov a citlivom vyjadrovaní

Slová majú svoju silu. Vieme nimi druhých povzbudiť, no môžeme nimi aj ublížiť. V 22. epizóde podcastu Bez modrín sa budeme rozprávať o tom, prečo a ako pestovať jazykovú kultúru, byť rodovo citlivejší, používať vyváženejší jazyk a nebyť pri tom ťažkopádny. Naše pozvanie prijala Lucia Molnár Satinská. V krátkej vskuvke budete počuť aj jazykového multiinštrumentalistu Vlada Jančeka, autora mnohých literárnych, hudobných alebo reklamných textov. 
Lucia Molnár Satinská je slovenská jazykovedkyňa, prekladateľka a pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Zaoberá sa viacjazyčnosťou na Slovensku, jazykovou politikou či používaním rodovo citlivého jazyka. A jazykom sa zaoberá inak. Z pozostalosti svojho otca Júliusa Satinského pripravila rozšírené vydanie Rozprávok uja Klobásu a knihy Listy z onoho svetaExpedícieListy Oľge a Gundžovníky.

21. Je veľmi dôležité, aby sme vedeli a chceli odpúšťať

Odpustenie je zážitkom pokoja. Aké ďalšie pocity prináša tomu, kto odpúšťa? A čo prináša odpustenie do života ľuďom, ktorí ublížili? Ako súvisí hnev a odpúšťanie? Prináša vždy úľavu? Pozvanie do 21. epizódy podcastu Bez modrín prijala Anna Polcková. Pri mikrofóne budete počuť aj systemického kouča Martina Cifríka.
Anna Polcková pôsobí ako farárka v Evanjelickom cirkevnom zbore Bratislava Staré Mesto. Vo svojich kázňach sa nevyhýba zložitým témam, vyzýva k rešpektovaniu inakosti a k rovnosti všetkých ľudí. V roku 2020 boli jej aktivity ocenené Cenou Human Forum, ktorá sa udeľuje za dlhodobé konanie v prospech ľudských práv a rozvoja demokracie.

20. Nezabúdajme na starších ľudí. Vždy sa od nich vieme veľa naučiť

Ako vníma naša spoločnosť seniorov? Je k nim dnešný svet dostatočne láskavý? Sú aj seniori obeťami domáceho násilia? O tomto všetkom sa budeme rozprávať s Evou Soldánovou. V jubilnejnom 20. vydaní podcastu Bez modrín budete počuť aj Sylviu Gancárovú z Centra Slniečko a najláskavejšiu hviezdu slovenského instagramu – Blue Grandma.
Časová os staršieho človeka je prirodzene dlhšia a o skúsenosti bohatšia. Poznanie a skúsenosti sú práve to, čím senior prispieva do vzťahov, rozhodovaní a spoločnosti ako takej. Čím to je, že v individuálnej rovine sme si toho vedomí? Vieme, že ak ideme niečo robiť po prvý raz, spýtame sa niekoho staršieho a skúsenejšieho. Rovnako sa poradíme, ak sa ocitneme v životnej situácii, v ktorej už niekto iný pred nami bol. Prečo však na prínos starších ľudí ako spoločnosť zabúdame? Prečo je debata ohľadom seniorov zredukovaná na príspevky na dôchodky a zneužívaná najmä v politickom boji? Aký signál vysiela naša spoločnosť takýmto správaním o tom, aké postavenie v nej má starší človek?

19. O znepokojení z klimatickej krízy

Násilie nemusí byť páchané iba na ľuďoch či zvieratách. Násilne sa správame aj voči našej planéte a príroda nám dáva jasne najavo, že dôsledkami ľudskej činnosti prichádza k poškodzovaniu klímy. Ak nezačneme konať, niektoré dôsledky, najmä pre mladšie generácie, už nebude možné odvrátiť.

Čo je klimatická spravodlivosť? Aký vplyv má na stav klímy individuálny čin a sytémové riešenie? Kto sú Znepokojené matky? Hosťom dnešnej epizódy podcastu Bez modrín je Katarína Juríková, riaditeľka Greenpeace Slovensko. Rozprávali sme sa o aktivizme, mladých ľuďoch, o zmene prístupu k životu, ale aj o pocitoch, ktoré klimatickú krízu sprevádzajú.

18. Na bývanie by mal mať právo každý človek

Blíži sa zima, chlad. Teplo domova naberá aj iný, než metaforický rozmer. A máme tu pandémiu. Rôzne opatrenia či obmedzenia a počujeme najmä to, že máme ostať doma. Kde však máte ostať, ak ten domov nemáte?
Medzi ľuďmi bez domova sú rôzne skupiny ľudí. Mladí aj starší ľudia, seniori, ľudia so zdravotnými a psychickými problémami, týrané ženy, odchovanci z detských domov. Častými bezprostrednými príčinami sú strata zamestnania, rozvody, zlá sociálna situácia, neisté bytové podmienky, zadlženosť, závislosti. Výskumy ukazujú, že medzi ľuďmi bez domova je vysoký počet tých, ktorí v detstve zažili sexuálne, emocionálne alebo fyzické zneužívanie. Rozhodli sme sa preto pozvať do dnešnej epizódy podcastu Bez modrín Alexandru Károvú, riaditeľku občianskeho združenia Vagus, ktorá sa spolu s kolegami venuje práci s ľuďmi bez domova už 10 rokov.

17. Bežná únava je na konci dňa. Vyhorenie je proces, ktorý trvá aj niekoľko rokov

Keď si človek neustráži svoje osobné hranice alebo je preťažený sociálnymi interakciami, tak vtedy dochádza k vyhoreniu. Bežná únava je na konci dňa. Podáme nejaký výkon a oddýchneme si. Dobre sa vyspíme a na druhý deň to je lepšie. Vyhorenie je proces, ktorý väčšinou trvá až niekoľko rokov, v rýchlejšom priebehu niekoľko mesiacov a je preň typická postupná strata nadšenia a / alebo aj fyzické prejavy. Zdravotné komplikácie, poruchy spánku či tráviace ťažkosti. O syndróme vyhorenia sa rozprávame so psychológom Matúšom Bakytom.
Bol projektovým manažérom v rôznych mimovládnych organizáciách, vyštudoval sociálnu a pracovnú psychológiu, v diplomovej práci sa venoval syndrómu vyhorenia, ktorý predtým sám prekonal. Tejto téme sa doteraz venuje profesionálne v práci s individuálnymi klientmi aj ako lektor so skupinami.

16. O arteterapii. Tvoriť niečo nové je niečo úžasné. Posilňuje to sebavedomie a sebahodnotenie človeka

Každý silný zážitok v súvislosti s tvorbou sa uchová v pamäti natrvalo a vynorí sa v tej pravej chvíli. Človeku tak môže znova privodiť ten pozitívny zážitok a povdzbudiť ho aj v ťažkej životnej situácii alebo v kríze. Pozvanie do podcastu Bez modrín prijala akademická sochárka a arteterapeutka Jaroslava Šicková Fabrici.
Štúdium monumentálneho sochárstva absolvovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Jozefa Kostku. Na Karlovej univerzite v Prahe získala titul doktor filozofie a profesúru. Od roku 1984 sa venuje arteterapii a od roku 1991 pôsobila na Katedre liečebnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a od roku 2009 na Katedre výtvarnej výchovy. Hosťovala na mnohých univerzitách v Európe, v Amerike i v Austrálii. Profesorka Šicková Fabrici pred dvadsiatimi rokmi založila organizáciu Terra Therapeutica, združenie slovenských arteterapeutov, ktorého je predsedníčkou, a v roku 2010 Inštitút pre vzdelávanie v arteterapii. Je autorkou desiatky kníh a množstva odborných článkov a štúdií. Svoje práce vystavovala na viac ako 40 samostatných výstavách doma i v zahraničí. Naposledy na Slovensku v lete 2020 v synagóge v Lučenci na svojej rozsiahlej jubilejnej výstave s názvom REBIRTH.

15. Základná obrana proti akejkoľvek manipulácii je vypnúť to, odísť

Ak nám niekto v pracovnom či osobnom vzťahu obratne vnucuje myšlienky, názory, či konania, ktoré nám nie sú vlastné, získava tak voči nám výhodu, ktorú môže zneužiť. Môže sa to diať nenápadne a nemusíme si uvedomiť, že ide o manipuláciu. O manipulácii sa rozprávame s Martinom Čajkom z Otvorenej hry.
Martin pôsobil ako stredoškolský pedagóg a vychovávateľ, teraz sa venuje najmä tréningom autentickej komunikácie, líderstva, čítaniu reči tela a práci s emóciami. Je presvedčený, že komunikácia hrá v našich životoch dôležitú úlohu. Verí, že efektívnou formuláciou našich myšlienok a pozorným počúvaním druhých dokážeme predísť množstvu konfliktov a nedorozumení.

14. Každý človek si zaslúži bezpečie a ochranu. Rodová diskriminácia a rodovo podmienené násilie

Čím sa rodovo podmienené násilie odlišuje od iných foriem násilia? Aké formy rodovej diskriminácie sú u nás najčastejšie? Aká je bezpečná reakcia na sexuálne obťažovanie?

Pozvanie do podcastu Bez modrín prijal Andrej Kuruc. Andrej vyštudoval psychológiu na Univerzite Komenského, odbor poradenstvo a klinická psychológia. Má skúsenosti z mnohých projektov v Iniciatíve Inakosť, divadle Nomantinels a z InPoradne. Pracuje v Inštitúte pre výskum práce a rodiny. Pôsobí v tíme “Toto je rovnosť”, ktorý sa venuje prevencii rodovej diskriminácie. Pravidelne vzdeláva o ľudských právach LGBTIQ+ ľudí.

13. Vnímajme deti a mladých ľudí ako rovnocenných partnerov

Ako sa naša spoločnosť stavia k deťom a ich právam? Ako sú dnešní mladí ľudia citliví na násilie? Čo môžu robiť rodičia vo výchove, ak chcú, aby ich deti boli tolerantnejšie a otvorenejšie?

Úvodnú epizódu v novom školskom roku sme sa rozhodli venovať deťom a mladým ľuďom. Pozvanie do podcastu Bez modrín prijal Ondrej Gallo. Ondrej bol desať rokov riaditeľom Rady mládeže Slovenska a od roku 2017 je správcom Nadácie pre deti Slovenska, kde sa okrem strategického smerovania a riadenia venuje aj ochrane detských práv. V tejto súvislosti ho možno už aj poznáte, lebo pred piatimi či šiestimi rokmi patril k najsilnejším kandidátom na pozíciu Komisára pre deti.

12. Ako vplýva rozvod na deti?

O priebehu rozvodového konania a jeho vplyve na deti, ale aj o tom, kto je kolízny opatrovník a aké najčastejšie chyby pri rozvodoch vznikajú, sa v dvanástej epizóde podcastu Bez modrín rozprávame s advokátom Matúšom Kanisom.

Matúš Kanis je advokát zaoberajúci sa pomocou obetiam sexuálneho, domáceho a partnerského násilia. Je súčasťou Kanisová&Kanis Advokátska kancelária s.r.o., ktorá je akreditovaným subjektom pri ministerstve spravodlivosti na pomoc obetiam trestných činov s kanceláriou v Bratislave a Trnave.

V epizóde sa k téme rozvodu a s tým spojeným psychickým násilím na deťoch vyjadruje aj Denisa Vargová, vedúca Centra pre deti a rodiny v Nitre špecializovaného na týrané a sexuálne zneužívané deti, ktoré je prevádzkované neziskovou organizáciou Centrum Slniečko.

11. O psychickom a fyzickom násilí v športe

O tom, čo nám do života prináša šport, ale aj o tom, aké modriny na tele aj na duši si nesú v sebe športovci a športovkyne sa rozprávame so športovým psychológom, mentálnym trénerom, koučom a bývalým profesionálnym futbalistom Petrom Kuračkom.

Aké nároky sú kladené na profesionálnych športovcov a športovkyne? Ako sa starajú o svoje duševné zdravie? Aké miesto majú v športe agresívne prejavy? Do akej miery je na Slovensku otvorená diskusia o sexuálnom zneužívaní v športových kluboch?

10. Prečo sú mladí ľudia najčastejšie obeťami kyberšikany? 

To najcennejšie, čo mladý človek má, je dôvera. V jubilnejnej desiatej epizóde podcastu Bez modrín sme sa o kyberšikane, groomingu, ale aj dokumentárnom filme v Síti rozprávali so špeciálnou pedagogičkou Zuzanou Juránekovou z internetovej poradne IPčko. 

09. O reklame – sexizmus, etický kódex, stereotypy

Reklama je súčasťou našich životov. Vďaka technológiám nás oslovuje všade a všetkými možnými spôsobmi. Nemôžeme urobiť ani krok, prejsť sa po meste, zapnúť rádio alebo televíziu, otvoriť noviny alebo prezerať webové stránky bez toho, aby sme na ňu nenarazili. V súčasnosti je reklama niečím, čo má na nás vplyv, aj keď si to neuvedomujeme. Ovplyvňuje náš životný štýl, správanie, postoje a názory. Môže vzdelávať, poskytovať informácie, ale môže, žiaľ, prispievať aj k spoločensky nevhodnému správaniu. Je preto pochopiteľné, že sa jej nevyhneme ani v podcaste Bez modrín.

Hosťom deviatej epizódy je Róbert Slovák, kreatívny riaditeľ reklamnej agentúry Slovák&Friends, ktorý sa reklame a komunikácii venuje dlhé roky. O iniciatíve a anticene Sexistický kix, ktorá upozorňuje na rozšírený sexizmus v reklamách na Slovensku, sa rozprávame s Jitkou Dvořákovou.

08. Ako viesť deti k tolerancii od útleho detstva? Spoznajte Kozma

Čo môžeme robiť v rámci prevencie ochrany detí pred násilím? O tom, ako učiť deti tolerancii a vzájomnému rešpektu sme sa rozprávali s Janou Šimšálekovou, sociálnou pedagogičkou a lektorkou preventívneho programu Kozmo a jeho dobrodružstvá.

07. Svedectvo z prvej ruky – o násilí v partnerskom vzťahu

Výskum Agentúry Európskej únie pre ľudské práva jasne dokazuje, že partnerské násilie na Slovensku je viac než prítomné. Podľa jeho výsledkov až 34% slovenských žien zažíva nejakú z foriem násilia, pričom 25% z nich zažilo násilie od bývalého a 12% od súčasného partnera. S jednou z nich, ktorej sa po siedmich rokoch toxického vzťahu podarilo odísť od násilného partnera, sa rozprávame v siedmej epizóde podcastu Bez modrín. O tom, ako sa človek v takom vzťahu môže ocitnúť, čo prežíva, ale aj o tom, akým spôsobom sa dá nájsť cestu von.

06. Ako zvládať moc? Násilím nevybudujeme rešpekt ani spoluprácu, ale strach a poddajnosť

Prečo moc zneužívame? A prečo sa niekedy bojíme prevziať moc? Ako ďaleko či blízko je od moci k násiliu? O tom, aké rôzne formy moci poznáme, čo s nami robí pocit moci, ale aj o tom, ako sa na pracovné vzťahy pozerať z pohľadu nadriadeného aj podriadeného, sme sa v podcaste Bez modrín rozprávali s psychoterapeutkou a koučkou Sylviou Ondrisovou.

05. Deti zažívajúce domáce násilie sú otrasené v dôvere. Ubližujú im najbližší ľudia

Aké formy násilia páchaného na deťoch existujú? Čo je syndróm CAN? Ubližuje dieťaťu viac, ak je priamou obeťou alebo svedkom domáceho násilia? Aký dopad majú tieto traumatické situácie na vývoj dieťaťa? O deťoch zažívajúcich násilie, príčinách jeho vzniku i potrebe prevencie na školách sme sa rozprávali so Zitou Michlerovou, predsedníčkou Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti, ktorá sa ako klinická psychologička, súdna znalkyňa, lektorka a výcviková terapeutka venuje psychológii už viac ako 30 rokov.

04. O násilí a rodových stereotypoch v kinematografii

Umenie a médiá ovplyvňujú naše postoje a názory v spoločnosti. Ktoré filmy kriticky zobrazujú násilie? Je motiváciou filmových tvorcov spoločenská zodpovednosť? Aký dopad má nakrúcanie násilných scén na mladých hercov? O násilí a rodových stereotypoch v kinematografii sme sa rozprávali s filmovým kritikom Petrom Konečným.

03. Vývoj medziľudských vzťahov a postojov k násiliu na Slovensku

V tretej epizóde podcastu Bez modrín sme sa rozprávali s dvoma oborníčkami. Etnologička a antropologička Miroslava Bobáková nám priblížila vývoj medziľudských vzťahov v rodinách a s Elenou Gallo Kriglerovou z Centra pre výskum etnicity a kultúry sme sa rozprávali o vnímaní násilia na Slovensku.

02. V pomáhaní obetiam domáceho násilia hrá významnú úlohu občianska spoločnosť

Ako vyzerá sieť ochrany žien a detí zažívajúcich násilie na Slovensku? V druhej epizóde podcastu Bez modrín sme sa rozprávali o úlohe neziskového sektoru v tejto oblasti. Svoju prácu a poslanie priblížili v krátkych rozhovoroch Róbert Braciník z občianskeho združenia Náruč, ktoré pomáha v Žiline a na Kysuciach, ako aj Dana Žilinčíková z Centra Návrat v Banskej Bystrici.

01. Domáce násilie sa týka všetkých. Kľúčová je prevencia

Bez modrín je séria rozhovorov s odborníčkami a odborníkmi z rôznych oblastí o tom, ako účinnejšie predchádzať násiliu a zodpovednejšie pomáhať všetkým, ktorí ho zažívajú. Autorom podcastu je nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá sa vyše 20 rokov pod vedením Mariany Kováčovej zaoberá problematikou týraných, sexuálne zneužívaných detí a obetí domáceho násilia. V prvej časti úvodnej epizódy približujú tvorcovia podcastu, Martina Slováková a Ivan Ježík, jeho vznik a myšlienku. V druhej časti otvára problematiku domáceho a rodovo podmieneného násilia Mariana Kováčová, riaditeľka Centra Slniečko.

Projekt Bez modrín je realizovaný vďaka Podpore programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.