Ak sa osoba zažívajúca domáce násilie rozhodne, že potrebuje pomoc, do istej miery môže byť táto pomoc anonymná. Anonymita sa dá zachovať na úrovni poradenstva – ak takáto osoba vyhľadá pomoc odborníka, ktorý jej vie pomôcť s odkrytím možností, čo robiť, na koho sa obrátiť a predstaví jej systém pomoci obetiam.

V momente, keď je do procesu nutné zapojiť políciu, súdy, prípadne iné štátne inštitúcie a orgány, nie je logicky možné anonymitu zachovať. Tento fakt do istej miery môže ovplyvniť obete násilia pri rozhodovaní ako ďalej. Je pochopiteľné, že sa desia konfrontácie s násilníkom – ako zareaguje na fakt, že ho „nahlásili“ a podobne.

V prieskume* realizovanom na Slovensku v roku 2019 vyplynulo, že až 72 % respondentov sa obáva, že ženy zažívajúce násilie len ťažko na Slovensku nájdu pomoc a ďalších 53 % opýtaných pripúšťa, že odchodom ženy z násilného vzťahu násilie neskončí. Takmer dve tretiny (61) % Slovákov si myslí, že ženy zažívajúce násilie neopúšťajú vzťah kvôli tomu, že sa obávajú, čo by odchod mohol spôsobiť násilníkovi.

Slovenská verejnosť teda napriek všetkým hlboko zakoreneným stereotypom o domácom násilí citlivo vníma, že odísť z takéhoto vzťahu nie je jednoduché. Na ceste von z cyklu násilia existuje viacero prekážok, pričom mnohé z nich sú práve existenčného charakteru. Hoci pomoc obetiam násilia nemôže byť v každom bode anonymná, dokáže byť adresná a účinná, aby sa obeti podarilo vymaniť z násilníkovho vplyvu. V každom prípade sa oplatí o pomoc požiadať.

*Zdroj: https://www.ikea.com/sk/sk/files/pdf/8a/d2/8ad29e6c/sk_prieskum_slovaci-a-tema-nasilia-pachaniho-na-zenach.pdf

Projekt Bez modrín je v roku 2022 realizovaný vďaka podpore The Velux Foundation a s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

Páčil sa vám článok?